Možno
Možno...
Dážď padal ticho, skoro mĺkvo
zaľúbené srdce hlasno tĺklo.
Celý čas v daždi sám tam stál
a sem-tam jej placho zamával.
Možno ju chcel mať veľmi rád
len jej to nedokázal povedať.
A možno chcel jej vôňu cítiť,
byť spolu, za ruku ju chytiť
Možno chcel iba pookriať,
niekomu svoje srdce dať.
Chcel mať silu jej slzu utrieť,
iskru radosti v jej oku uzrieť.
Po vlasoch ju nežne pohladiť,
všetok svoj čas s ňou utratiť.
A možno chcel ju blízko mať,
túžil po nej, nemohol už stáť,
len malý kúsok šťastia vziať
"mam ta velmi rad!" chcel povedať.
Dážď padal ticho, skoro mĺkvo
zaľúbené srdce samo tĺklo.